STENA DOBRA
AJ NAŠA ŠKOLA SA ZAPOJILA DO TÝŽDŇA DOBRÝCH SKUTKOV
Pri príležitosti 20. výročia úmrtia sv. Carla Acutisa, patróna celoslovenskej iniciatívy Stena dobra Carla Acutisa, sme prijali výzvu zapojiť sa do Týždňa dobrých skutkov a symbolicky zachytiť 20 dobrých skutkov. Spoločne s ďalšími školami a organizáciami z celého Slovenska sme tak podporili krásnu myšlienku, že všetky deti vrátane detí so zdravotným znevýhodnením môžu dobro nielen prijímať, ale aj rozdávať.
Aj my sme sa rozhodli ukázať, že dobro má mnoho podôb a nemusí byť veľké ani nápadné. Niekedy stačí úsmev, pekné slovo, objatie, podaná ruka či chvíľa pozornosti, aby sme niekomu spríjemnili deň a dali mu pocítiť, že je pre nás dôležitý.
Počas Týždňa dobrých skutkov sme spolu s našimi deťmi hľadali príležitosti, ako potešiť kamarátov, pomáhať v triede, rozdávať dobro slovom, úsmevom a dotykom, byť ohľaduplní k svojmu okoliu a prejaviť vďačnosť. Naše každodenné aktivity nám pripomenuli, že každý z nás môže prispieť svojím vlastným spôsobom.
V našej škole má dobro mnoho podôb. Je v rukách, ktoré pomáhajú, v objatiach, ktoré utešujú, v úsmevoch, ktoré rozjasňujú deň, aj v trpezlivosti, ktorá dáva druhým priestor. Pre niekoho bolo dobrým skutkom pomôcť spolužiakovi, pre iného úsmev, pohľad, pohladenie či snaha zapojiť sa do spoločnej aktivity. Niekedy stačilo byť nablízku, venovať niekomu svoj čas alebo prejaviť radosť z jeho prítomnosti.
Uvedomovali sme si, že každé dieťa má svoje možnosti, schopnosti aj hranice. To, čo je pre jedného jednoduchým gestom, môže byť pre druhého veľkou osobnou výzvou. Preto sme sa nesústredili na porovnávanie skutkov, ale na ich skutočný význam. Každý prejav láskavosti mal svoju hodnotu, pretože vychádzal z možností, úsilia a srdca konkrétneho dieťaťa.
Naše deti nám opäť ukázali, že aj napriek mnohým prekážkam majú čo darovať. Svojou blízkosťou, úprimnými úsmevmi, prejavmi náklonnosti a drobnými skutkami nám pripomenuli, že dobro nie je výsadou niekoho, kto dokáže veľa. Dobro môže prinášať každý z nás.
… z našich dobrých skutkov vyrástla stena dobra…
naše aktivity a dobré skutky sme postupne zachytili a vytvorili z nich vlastnú Stenu dobra. Stala sa obrazom nášho každodenného života, našich vzťahov a chvíľ, ktoré majú v našej škole svoje nezastupiteľné miesto.
Nebola to iba nástenka plná fotografií. Rozprávala príbeh detí aj dospelých, ktorí sa učia byť tu jeden pre druhého. Príbeh ochoty pomáhať, odvahy prekonávať vlastné hranice, radosti zo vzájomnej blízkosti a krásy malých, často nenápadných prejavov láskavosti.
Naša účasť v celoslovenskej iniciatíve Stena dobra Carla Acutisa mala aj hlbší rozmer. Výzva pomáha šíriť myšlienku prijatia a vzájomnej podpory a zároveň podporuje vznik Respitného centra Carla Acutisa v Dolnom Smokovci, ktoré má byť miestom pomoci, oddychu a podpory pre rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením.
Svojimi skutkami sme sa tak symbolicky pridali k dielu, ktoré má pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Aj naše deti svojimi krehkými ručičkami, úprimnými úsmevmi a prejavmi náklonnosti prispeli k šíreniu dobra, nádeje a vzájomného porozumenia.
Ďakujeme za túto krásnu iniciatívu, ktorá spojila školy a organizácie z celého Slovenska a pripomenula nám, že dobro nepozná hranice.
Z Týždňa dobrých skutkov sme si odniesli predovšetkým poznanie, že každý človek si zaslúži byť videný, prijatý a cítiť, že niekam patrí. Že aj malý skutok môže niekomu priniesť veľkú radosť a že dobro má najväčší význam vtedy, keď sa nestane iba spomienkou na fotografii, ale prirodzenou súčasťou nášho každodenného života.
Naším prianím je, aby dobro z našej Steny dobra pokračovalo v našich triedach, chodbách, domovoch a vzťahoch. Aby sme ho nielen prijímali, ale ho aj sami rozdávali a posúvali ďalej.
Pretože keď pomôžeme my niekomu, možno raz pomôže on ďalšiemu. Keď niekoho potešíme, možno bude mať viac síl potešiť niekoho iného. A keď deťom ukazujeme, že na druhých záleží, pomáhame v nich rozvíjať láskavosť, citlivosť a ochotu stáť pri tých, ktorí potrebujú našu blízkosť.
Lebo na mape dobra nezáleží na tom, aké veľké miesto zaberáme. Záleží na tom, koľko dobra po nás zostáva.
